Bezpečná jazda v zlom počasí: Naučte sa ovládať svoje vozidlo skôr, než nad ním stratíte kontrolu
Zhoršené počasie mení parametre cesty rýchlejšie, než si mnohí stíhajú uvedomiť. Asfalt, ktorý bol ešte pred chvíľou predvídateľný, sa pod vplyvom dažďa, snehu či hmly stáva prostredím, kde sa aj banálne chyby trestajú prísnejšie.
Možno sa spoliehate na modernú elektroniku, inteligentný pohon všetkých kolies či asistenčné systémy, ktoré majú kritické situácie vyriešiť za vás. Skutočnosť je však taká, že technika fyzikálne zákony neobchádza, iba vám pomáha udržať sa v ich medziach.

Photo by Jantine Doornbos on Unsplash
Skutočná bezpečnosť sa začína dávno predtým, než musíte riešiť krízovú situáciu – začína sa správnym rozhodnutím, predvídavosťou a pochopením limitov vášho vozidla.
Filozofia bezpečnej jazdy: Prečo technika nestačí?
Mnohí vodiči nadobudli pocit, že s pribúdajúcimi písmenami v zozname výbavy ich auta (ABS, ESP, AWD) priamo úmerne klesá potreba ich vlastnej pozornosti. Opak je pravdou. Moderné systémy sú skvelými pomocníkmi, no majú svoje limity.
Skutočná bezpečnosť sa nezačína v riadiacej jednotke auta, ale v nastavení mysle človeka za volantom. Je to neustály proces vyhodnocovania rizík, kde každé vaše rozhodnutie určuje výsledok vašej cesty.
Šoférovanie ako súbor neustálych rozhodnutí
Bezpečná jazda nie je stav, ale nepretržitá aktivita. V momente, keď si sadnete za volant, prestávate byť pasažierom a stávate sa analytikom. Každá sekunda na ceste prináša nové dáta: zmenu lesku asfaltu, pohyb vozidiel pred vami či intenzitu bočného vetra.
Klúčom k prežitiu v krízových situáciách sú prvé dve sekundy. Ak totiž správne predvídate, že auto pred vami môže na mokrej vozovke prudko zabrzdiť, vytvoríte si časový vankúš, ktorý vám umožní reagovať s rozvahou namiesto panického dupnutia na brzdu.
Falošný pocit bezpečia v moderných autách
Moderné autá vás izolujú od vonkajšieho sveta. Sú tichšie, stabilnejšie a preplnené asistentmi, čo môže vyvolávať nebezpečnú ilúziu nezraniteľnosti. Je dôležité si uvedomiť rozdiel medzi pasívnou bezpečnosťou (tým, čo vás chráni pri náraze) a aktívnou (tým, čo nárazu predchádza).
Aj to najlepšie ESP (elektronický stabilizačný systém) dokáže pribrzdiť jednotlivé kolesá, aby korigovalo smer, ale ak sú vaše pneumatiky na ľade, systém nemá o čo „oprieť“ svoju silu a auto pokračuje v nekontrolovanom pohybe.
Čím viac elektroniky v aute máte, tým viac by ste mali dbať na to, aby ste ju nikdy nemuseli použiť v jej hraničnom režime. Elektronika by mala byť vaším anjelom strážnym, nie náhradou za zdravý úsudok.
Psychológia za volantom: Stres, časová tieseň a únava
Psychika vodiča je najslabším článkom v reťazci bezpečnosti. Keď sa dostanete do stresu alebo časovej tiesne, váš mozog prepne do režimu „bojuj alebo uteč“, čo dramaticky zhoršuje jemnú motoriku.
Pri šmyku na snehu potrebujete jemné a presné pohyby volantom, no pod vplyvom adrenalínu máme tendenciu s ním trhať.
Rovnako nebezpečná je aj únava v sychravom počasí, kedy nízky atmosférický tlak a monotónny zvuk stieračov otupujú zmysly a predlžujú reakčný čas podobne ako alkohol.
Najhorším nepriateľom je však tunelové videnie. V stresovej situácii sa pohľad zafixuje na prekážku – napríklad na strom pri ceste – a podvedome auto nasmerujete presne tam, kam sa pozeráte.
Naučiť sa pozerať do únikového priestoru je jednou z najdôležitejších lekcií, ktorú by mal zvládnuť každý vodič predvídajúci krízové situácie.
Príprava auta: Vaša prvá línia obrany
Predtým, než vôbec otočíte kľúčom v zapaľovaní, o vašej bezpečnosti už bolo v mnohom rozhodnuté v garáži alebo na parkovisku. Auto, ktoré nie je technicky pripravené na sezónu, je ako bežec v sandáloch na zľadovatenom svahu – nezachráni ho ani najlepší talent, ani obrovská skúsenosť.
Kvalitná príprava neznamená len doliatie kvapaliny do ostrekovačov, ale komplexnú revíziu prvkov, ktoré zabezpečujú kontakt, viditeľnosť a komunikáciu s okolím.
Zaujímavosť: Vedeli ste že spôsob parkovania môže ovplyvňovať životnosť vášho auta?
Pneumatiky ako jediný bod kontaktu s vozovkou
Pneumatika je to jediné, čo vás drží na ceste, a táto kontaktná plocha nie je väčšia než pohľadnica.
Pri zimných plášťoch platí pravidlo 4-4-4:
-
musíte mať 4 rovnaké pneumatiky,
-
jazdiť na nich maximálne 4 sezóny a
-
mať dezén hlboký aspoň 4 milimetre.
Hoci zákon povoľuje menej, motoristický novinár Alexander Štefuca upozorňuje, že pri nižšom dezéne pneumatika stráca schopnosť odvádzať vodu alebo sa „zahryznúť“ do snehu.
Rovnako dôležitý je aj vek zmesi. Guma časom tvrdne a mení sa na takzvané „puky“. Aj keď máte na šesťročnej pneumatike hlboký dezén, v mraze bude tvrdá ako plast a na asfalte sa jednoducho neudrží.
Pamätajte, že pri teplote pod +7 °C letná pneumatika stráca pružnosť a jej brzdná dráha sa dramaticky predlžuje, aj keď je cesta úplne suchá.
Výhľad z auta: Viac než len stierače

Image by StockSnap from Pixabay
Dobrý výhľad je základným predpokladom správneho rozhodovania. Ak cez predné sklo vidíte len rozmazané šmuhy, vaša schopnosť reagovať na chodca v tmavom oblečení klesá na nulu. V noci sú dôležité aj čisté svetlomety, pretože nános soli a cestnej špiny drasticky znižuje ich svietivosť a dosvit.
Stierače by ste mali meniť aspoň raz ročne, ideálne po zime, kedy gumičky trpia mrazom. Častou chybou je ignorovanie čistoty skla z vnútornej strany. Mastný film, ktorý sa tam usádza, spôsobuje nepríjemné lámanie svetla od protiidúcich áut a urýchľuje zahmlievanie okien.
Okrem mechanickej čistoty je dôležitá aj chémia. Kvalitná zimná zmes do ostrekovačov nielenže nezamrzne, ale musí dokázať efektívne rozpustiť soľný film, ktorý sa na cestách v zime tvorí.
Nezabúdajte ani na mikro-škrabance na čelnom skle, ak je sklo „vypieskované“ od kamienkov, v noci a v daždi sa cez neho pozerá ako cez matný papier.
Jazda v daždi a sychravom počasí
Keď sa z oblohy spustí dážď, cesta sa mení na nevyspytateľné klzisko. Stačí pár milimetrov zrážok a vaše auto sa môže začať správať skôr ako čln než ako cestný stroj.
Prvé kvapky sú najnebezpečnejšie: Fenomén „mydlového filmu“
Všimli ste si, že keď začne popŕchať, cesta zrazu divne „vonia“? To sa práve prach, peľ a zvyšky oleja miešajú s vodou a vytvárajú neviditeľnú emulziu. Táto klzká vrstva je často zradnejšia než súvislá vrstva vody, pretože vás dokáže prekvapiť hneď v prvej zákrute.
V takýchto chvíľach zabudnite na limity a okamžite predĺžte rozostup od auta pred vami. Brzdná dráha sa na tomto „mydle“ takmer okamžite naťahuje. Buďte ostražití najmä v mestách na prechodoch a križovatkách, kde je nános nečistôt najhrubší a kolesá tam najľahšie stratia grip.
Aquaplaning: Keď auto stratí kontakt so zemou

Aquaplaning nie je mýtus z učebníc, ale čistá fyzika – pneumatika nestíha odčerpávať vodu a vy zrazu „plávate“. Pocítite to tak, že sa riadenie zrazu neprirodzene uvoľní a motor môže vyletieť do otáčok. Je to ten moment, kedy nad autom strácate kontrolu a ono si ide vlastnou cestou.
Hlavne nepanikárte a nedupte na brzdu, inak po obnovení kontaktu vyletíte z cesty. Stačí uvoľniť plynový pedál, nechať auto prirodzene spomaliť a držať kolesá v priamom smere. Keď voda spod kolies zmizne a kolesá sa opäť „chytia“ asfaltu, až potom môžete začať jemne korigovať smer alebo brzdiť.
Brzdná dráha na mokré brzdy a technika sušenia bŕzd
Mokré brzdy reagujú s oneskorením, pretože platničky musia najprv „zotrieť“ vodný film z kotúčov. Možno ste si všimli, že po prejazde veľkou kalužou auto pri prvom zabrzdení takmer nereaguje. Je to nepríjemný pocit, ktorý vás v kritickej sekunde môže stáť drahocenné metre.
Ak prejdete hlbšou vodou, naučte sa brzdy krátkym a jemným „ťuknutím“ na pedál vysušiť. Trenie vytvorí teplo, ktoré vodu okamžite odparí a vy máte istotu, že keď príde ostrá situácia, brzdy zaberú naplno. Moderné autá to robia automaticky, ale tento krátky manéver sušenia vám v zlom počasí rozhodne neublíži.
Sneh, ľad a zimné extrémy
Zima je najvyššia škola šoférovania, kde každá chyba v odhade stojí dvakrát toľko. Na snehu a ľade prestáva byť jazda o rýchlosti a začína byť o čistom cite v rukách a nohách.
Fyzika pohybu na klzkom povrchu
Na snehu sa každá prudká zmena smeru alebo rýchlosti mení na hazard so stabilitou. Pneumatika má na snehu len zlomok priľnavosti oproti suchu, takže s každým pohybom volantu narábate ako s krehkým porcelánom. Čím plynulejšie auto ovládate, tým je menšie riziko, že sa dostanete “do hodín”.
Kľúčom je prenos váhy – ak prudko zabrzdíte v zákrute, odľahčíte zadnú nápravu a auto sa ochotne roztočí. Snažte sa všetky manévre robiť skôr, než vojdete do oblúka zákruty, aby ste ho prešli v stabilnom tempe. Na ľade vám nepomôže ani drahé auto, tam víťazí len nízka rýchlosť a fyzika, ktorú neoklamete.
Tip: Soľ a chemické posypy síce robia cesty zjazdnejšími, no pre podvozok a lak vášho vozidla sú agresívnou záťažou. Ak chcete vedieť, ako ochrániť karosériu pred následkami zimnej prevádzky, prečítajte si článok: Ako prežiť zimu bez hrdze na aute. Pravidelné umývanie podvozku od nánosov soli by malo byť v tomto období samozrejmosťou.
Rozjazd, zatáčanie a brzdenie na snehu

Photo by Jerry Kavan on Unsplash
Rozjazd na snehu je o trpezlivosti, nie o výkone motora a hrabaní kolesami. Ak máte manuálnu prevodovku a nemôžete sa pohnúť, skúste sa rozbiehať na druhom prevodovom stupni, čo zjemní silu na kolesách. Pri automatike zvoľte vhodnejší režim, napríklad “snow”. Menej je v tomto prípade viac – čím menej sa kolesá pretáčajú, tým skôr nájdu aspoň zvyškovú trakciu potrebnú na pohyb.
Pri brzdení sa nebojte systému ABS, ale počítajte s tým, že na snehu sa brzdná dráha násobí. Auto s ABS je ovládateľné aj pri plnom brzdení, čo je obrovská výhoda, ak sa potrebujete prekážke vyhnúť. Vždy si nechávajte pred sebou dostatok voľného miesta, pretože zastaviť na ľade trvá večnosť.
Snehové reťaze: Kedy sú nevyhnutné a ako ich nezničiť
Reťaze nie sú len doplnok. Vyťahujte ich vtedy, keď je cesta pod súvislou vrstvou snehu či ľadu a zimné pneumatiky začínajú „hrabať“ naprázdno. Ak ich však nasadíte na holý asfalt a pôjdete s nimi prirýchlo, riskujete zničenie reťazí aj poškodenie snímačov na aute.
Pri výbere narazíte na klasické oceľové reťaze, ktoré vás vyhrabú aj z najhoršieho, no ich nahadzovanie vyžaduje trochu cviku.
Textilné návleky sú skvelou a rýchlou pomocou na primrznuté cesty, sú skladné a tiché, ale v hlbokom snehu a na ľade na oceľ strácajú.
Tekuté reťaze v spreji berte skôr ako núdzovku na krátky výjazd z parkoviska, na skutočný horský prechod vás rozhodne nepripravia.
Pri nákupe pozerajte na to, aby ste si vybrali certifikované výrobky, ktoré presne pasujú na váš rozmer pneumatiky. Lacné náhrady bez atestu sa môžu pri zábere roztrhnúť a narobiť na podbehoch poriadnu spúšť.
Zlaté pravidlo znie: vyskúšajte si ich nasadiť nanečisto doma v garáži – v noci a so skrehnutými prstami na to už nebudete mať trpezlivosť.
Hmla a znížená viditeľnosť: Hra o centimetre
Hmla je potvora. Skrýva horizont, skreslí vzdialenosť a vy zrazu neviete, či idete päťdesiatkou alebo stovkou.
Správne používanie hmloviek (Etiketa a zákon)
Hmlovka nie je dekorácia, ale poriadny reflektor, ktorý má „prestreliť“ bielu tmu. Zapnite ju, keď vidíte ledva na pár stĺpikov pred sebou, ale nenechávajte ju svietiť v kolóne.
Ak máte niekoho nalepeného na kufri, zadná hmlovka ho doslova oslepuje a on potom neuvidí ani vaše brzdové svetlá. Keď sa situácia zlepší alebo ste v meste pod lampami, vypnite ich – vaši kolegovia na ceste vám budú vďační.
Psychologický klam: Prečo v hmle podvedome zrýchľujeme?
Znie to ako paradox, ale v hmle môžete mať tendenciu pridávať plyn, lebo hľadáte nejaký záchytný bod. Keď nevidíte krajnicu ani stromy, váš mozog stráca pocit rýchlosti a vy podvedome „tlačíte“, aby ste z tej mliečnej steny čím skôr vypadli.
Sledujte tachometer, nie svoje pocity, tie vás v hmle oklamú ako prvé. Radšej sa držte v bezpečnej vzdialenosti za niekým, koho zadné svetlá vám slúžia ako maják, ale nenechajte sa nimi zhypnotizovať.
Keď musíte vystúpiť: Ako zvýšiť svoju viditeľnosť v hmle
V hustej hmle sa vnímanie vzdialenosti radikálne mení a auto stojace na krajnici sa pre ostatných stáva takmer neviditeľnou prekážkou.
Ak musíte z akéhokoľvek dôvodu zastaviť a vystúpiť, reflexná vesta je zákonné minimum, no vašu siluetu v šere oveľa lepšie definujú reflexné samonavíjacie pásky umiestnené na rukávoch či nohách. Pomáhajú vodičom prichádzajúcim z diaľky skôr identifikovať ľudskú postavu a odlíšiť ju od odleskov okolia.
Ešte kritickejšia situácia nastáva pri poruche na diaľnici. Ak odstavíte vozidlo v odstavnom pruhu, nikdy nevystupujte smerom do vozovky. Vodič aj celá posádka musia vystúpiť pravými dverami – teda zo strany spolujazdca – a okamžite prejsť do bezpečia za zvodidlá.
Pobyt v blízkosti odstaveného auta na diaľnici, najmä pri zníženej viditeľnosti, je extrémne riskantný a tento jednoduchý návyk pri vystupovaní môže predísť fatálnej nehode.
Špecifiká pohonov: Predokolka, zadokolka a 4x4
Každé auto má svoju povahu a v krízovej situácii sa táto povaha ukáže naplno. Je dobré vedieť, čo od svojho auta čakať, keď pod kolesami zmizne pevná zem.
Predný pohon (FWD): Ako zvládať nedotáčavý šmyk
Veľa vodičov jazdí na „predokolkách“, ktoré sú predvídateľné, kým nepríde nedotáčavý šmyk – ten moment, keď točíte volantom, ale auto ide stále rovno zo zákruty.
Riešenie je v podstate nuda: dajte nohu dole z plynu a jemne narovnajte volant. Pneumatiky potrebujú opäť nájsť grip, a keď ich prestanete nútiť do extrémneho uhla, väčšinou sa chytia a vy zákrutu predsa len dotočíte.
Zadný pohon (RWD): Umenie kontrolovať pretáčavosť
Autá so zadným náhonom sú čistá radosť, kým vás v prvej zasneženej zákrute nezačne predbiehať vlastný kufor. Zadokolka je citlivá na plyn a ak to preženiete, zadok vystrelí do strany skôr, než stihnete zanadávať.
Tu potrebujete rýchle ruky a chladnú hlavu – okamžite ubrať plyn (alebo vyšliapnuť spojku) a točiť volantom proti smeru šmyku. Je to tanec na tenkom ľade, ktorý vyžaduje cvik, ale ak to zvládnete, auto pod vami zrazu ožije tým správnym spôsobom.
Pohon 4x4 / AWD: Mýty o nezraniteľnosti
„Mám štvorkolku, mne sa nič nestane“ – toto je najčastejšia posledná veta pred návštevou jarku. Áno, 4x4 vás vytiahne do zasneženého kopca ako nič, ale pri brzdení a v zákrutách ste na tom úplne rovnako ako sused na starej Felicii.
Štvorkolka vás v zime „oklame“ tým, že maskuje, ako veľmi je cesta v skutočnosti šmykľavá, lebo sa rozbieha s ľahkosťou. To, že stojíte na čistom ľade, zistíte až vtedy, keď dupnete na brzdu a auto sa posúva ďalej ako sánky – tak na to myslite skôr, než poletíte do zákruty.
Kritické úseky a skryté nástrahy
Cesta nie je všade rovnaká a niekedy vás dokáže zaskočiť aj na úsekoch, ktoré dôverne poznáte. Existujú miesta, kde fyzika úraduje skôr a intenzívnejšie než inde.

Mosty, nadjazdy a lesné úseky
Mosty a nadjazdy sú v zime mimoriadne zradné, pretože premŕzajú z oboch strán – zhora aj zdola. Kým na bežnej ceste môže byť asfalt ešte relatívne teplý, na moste vás môže v sekunde prekvapiť súvislá vrstva ľadu.
Podobne sú na tom lesné úseky, kam sa slnečné lúče nedostanú počas celého dňa. Vlhkosť sa tam drží oveľa dlhšie a aj pri teplotách nad nulou tam môže číhať poľadovica, na ktorú vás zvyšok suchej cesty nepripravil.
Vyjazdené koľaje a ich nebezpečenstvo v daždi
Koľaje vyjazdené od kamiónov sú v silnom daždi v podstate korytá plné vody. Ak do nich vletíte vo vysokej rýchlosti, kolesá stratia kontakt s podkladom skôr, než si stihnete uvedomiť, čo sa deje.
Snažte sa jazdiť mierne „mimo“ týchto koľají, teda buď viac ku krajnici, alebo k stredovej čiare. Ak už v koľajach ste a cítite, že auto začína plávať, nerobte prudké pohyby volantom, len plynule spomaľte.
8. Moderná technika a asistenčné systémy (ADAS)
Elektronika v aute je skvelý sluha, ale netreba ju brať ako všeliek. Pomáha korigovať chyby, no stále ste to vy, kto určuje smer a rýchlosť.
ESP, TCS, ABS: Vaši anjeli strážni
Tieto systémy fungujú na pozadí a často ani neviete, že vám práve zachránili krk. ABS vám dovolí pri plnom brzdení stále zatáčať, zatiaľ čo ESP pribrzďovaním kolies bojuje proti tomu, aby ste vyleteli zo zákruty.
Je dôležité tieto systémy nechať zapnuté a dôverovať im, najmä v krízových situáciách. Ak cítite, že brzdový pedál pod nohou vibruje a počujete chrčanie, nezľaknite sa a nepovoľte tlak – to len auto robí maximum pre vašu bezpečnosť.
Kedy elektroniku vypnúť?
Existuje jedna špecifická situácia, kedy vám elektronika skôr uškodí: keď beznádejne uviaznete v hlbokom snehu. Systém kontroly trakcie (TCS) vtedy pri preklze kolies začne dusiť motor, čo je presne to, čo nechcete.
Ak sa potrebujete „vyhrabať“ zo záveja, kontrolu trakcie na chvíľu vypnite. Kolesá sa potrebujú pretočiť, aby sa prebúrali cez mäkký sneh na pevnejší podklad. Akonáhle sa však pohnete a ste opäť na ceste, nezabudnite systém hneď zapnúť.
Checklist vodiča: Čo skontrolovať pred každou jazdou

Znie to ako rutina, ale pár sekúnd kontroly vám môže ušetriť hodiny čakania na odťahovku v mraze. Bezpečnosť sa začína ešte predtým, než zavriete dvere auta.
30 sekúnd, ktoré vám zachránia krk
-
Svetlá a viditeľnosť: Obíďte auto a utrite svetlomety. Nános soli a blata znižuje ich svietivosť o viac ako polovicu, čo v noci a v daždi znamená, že idete takmer poslepiačky.
-
Ostrekovače a stierače: Skontrolujte hladinu zimnej zmesi. V sychravom počasí ju miniete bleskovo a bez nej po pár kilometroch cez čelné sklo neuvidíte absolútne nič.
-
Zimná výbava v pohotovosti: Majte v kufri vždy náhradnú kvapalinu do ostrekovačov a po ruke kvalitný rozmrazovač skla, aby ste ráno nemuseli ničiť sklo a stierače násilným škrabaním.
-
Čistota skiel zvnútra: Rýchlo pretrite predné okno suchou handrou. Mastný film na vnútornej strane spôsobuje v tme nepríjemné odlesky a oveľa rýchlejšie sa zahmlieva.
-
Pneumatiky v skratke: Stačí letmý pohľad – nie je niektorá podfúknutá? Správny tlak je v zlom počasí kľúčový pre to, aby auto na ceste „neplávalo“.
To sa oplatí: Okrem povinnej výbavy je rozumné mať v odkladacej skrinke pripravené reflexné pásky s LED diódami. Na rozdiel od pasívnych prvkov tieto pásky aktívne svietia, čo je v tme alebo v snehovej búrke neoceniteľný bonus, vďaka ktorému vás nikto neprehliadne ani v momente, keď sa pohybujete okolo vozidla.
Časté otázky (FAQ)
V tejto časti sa pozrieme na to, čo vodičov v praxi najviac trápi. Žiadne teoretické poučky, ale reálne situácie, ktoré môžu stretnúť každého z nás, keď sa počasie „poblázni“.
Pomôže mi v zime v meste mierne podhustenie pneumatík?
Kedysi sa tradovalo, že mäkšia guma má na snehu lepší záber, no pri dnešných pneumatikách je to skôr cesta k problémom. Podhustená pneumatika stráca svoju smerovú stabilitu a namiesto lepšieho záberu riskujete, že sa bude auto v zákrutách správať nepríjemne.
Držte sa tlaku, ktorý predpisuje výrobca vášho auta pre dané zaťaženie. Správne nafúkaná pneumatika má ideálny tvar kontaktnej plochy, čo je kľúčové práve pre to, aby drážky dezénu mohli efektívne odvádzať kašovitý sneh a vodu.
Ako najrýchlejšie odhmliť okná bez toho, aby som musel zastaviť?
Zahmlené okná sú v sychravom počasí klasika, ktorej sa nezbavíte len utieraním rukávom. Najúčinnejší recept je zapnúť klimatizáciu (áno, aj v zime), nastaviť fúkanie priamo na sklo a pridať teplotu.
Klimatizácia totiž funguje ako vysúšač vzduchu, takže vlhkosť z interiéru zmizne za pár sekúnd. Ak máte v aute recirkuláciu vzduchu, hneď ju vypnite – potrebujete čerstvý vzduch zvonku, inak sa bude vlhkosť vracať.
Čo mám robiť, ak uviaznem v snehovej kolóne na dlhšie ako hodinu?
Ak zostanete trčať v záveji alebo kolóne, najdôležitejšie je udržať auto v teple, ale s rozumom. Motor nenechávajte bežať nepretržite, ak to nie je nutné, a pravidelne kontrolujte, či výfuk nie je upchatý snehom.
Ak by bol výfuk blokovaný, jedovatý oxid uhoľnatý by sa mohol začať tlačiť do kabíny, čo je smrteľne nebezpečné. Majte v zime v aute napríklad deku z ovčej vlny a trochu vody – nikdy neviete, kedy sa z polhodinovej cesty stane polnočné dobrodružstvo.
Môžem používať tempomat, keď prší alebo sneží?
Krátka a jasná odpoveď znie: radšej nie. Tempomat je nastavený na udržiavanie konštantnej rýchlosti, čo je pri aquaplaningu alebo nečakanom ľade recept na katastrofu. V zlom počasí potrebujete mať auto „v nohe“, aby ste cítili každý náznak šmyku a mohli okamžite a citlivo reagovať uvoľnením pedála.
Je pravda, že v hlbokom snehu je lepšie vypnúť stabilizačný systém?
Áno, ale len v jedinom momente – pri samotnom rozjazde alebo vyhrabávaní sa z miesta. Elektronika (TCS/ASR) totiž pri preklze kolies automaticky uberá výkon motora, čo vám v hlbokom snehu úplne znemožní pohyb.
Vypnutím systému dovolíte kolesám, aby sa „prehrabali“ na pevnejší podklad. Akonáhle však auto rozbehnete a dostanete sa na spevnenú cestu, systém okamžite znova zapnite, aby vás chránil pri bežnej jazde.
Záver: Cesta je cieľ, ale len ak tam dorazíte

Image by StockSnap from Pixabay
Bezpečná jazda v zlom počasí nie je o tom, kto má drahšie auto alebo modernejšiu elektroniku. Je to o pokore. O tom, že si dokážete priznať, kedy sú podmienky nad vaše sily a kedy je lepšie ubrať plyn alebo zastaviť na čerpacej stanici a počkať, kým sa najväčšia smršť preženie.
Fyzika totiž neberie ohľad na to, ako veľmi sa ponáhľate na dôležité stretnutie.
Šoférovanie v náročných podmienkach je umenie predvídať chyby druhých a zároveň nerobiť tie vlastné. Ak si z tohto sprievodcu vezmete aspoň to, že si pred jazdou skontrolujete svetlá a v daždi si necháte väčší odstup, vaše šance na bezpečný návrat domov sa radikálne zvyšujú.
Nezabúdajte, že najbezpečnejší asistenčný systém v každom aute sedí práve medzi sedadlom a volantom – ste to vy a vaša rozvaha.
Zhrnutie hlavných zásad
-
Plynulosť nadovšetko: Na snehu, ľade aj mokre robte všetko jemne. Prudké brzdenie alebo trhanie volantom sú najrýchlejšou cestou do šmyku.
-
Vidieť a byť videný: Čisté svetlá a funkčné stierače sú základ. V hmle a daždi prepnite z denného svietenia na stretávacie, aby vás bolo vidieť aj zozadu.
-
Pneumatiky nie sú len guma: Dodržujte pravidlo 4-4-4 (4 rovnaké pneu, 4 mm dezénu, vek do 4 rokov) a kontrolujte tlak, aby pneumatika mohla správne pracovať.
-
Rešpekt k vode: Ak sa dostanete do aquaplaning-u, nebrzdite. Uvoľnite plyn, držte rovný smer a počkajte, kým sa kolesá opäť chytia.
-
Odstup ako životná poistka: Čím horšie je počasie, tým dlhšia je brzdná dráha. Dvojsekundový odstup je na suchu fajn, v zime ho pokojne zdvojnásobte.
Prajeme vám veľa šťastných kilometrov bez ohľadu na to, čo práve padá z oblohy. Jazdite tak, aby ste sa v cieli vždy mali komu pochváliť, ako skvelo ste to zvládli.
Článok sme pre vás pripravili v spolupráci s PoctiveSEO a ich službami.
Autor:
Mgr. Radka Žiaková, Obsahová špecialistka z PoctiveSEO na zdravotné a odborné témy, majiteľka e-shopu Zdravoradka.sk












